O úradnom jazyku v Slovenskej republike

Vyhlášeno dne 25. října 1990, datum poslední novelizace 25. října 1990

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Úvodné ustanovenia

(1) Účelom zákona je ustanoviť v Slovenskej republike úradný jazyk ako nástroj vzájomného dorozumenia a komunikácie na jej štátnom území a tým zabezpečiť potrebné podmienky na plynulý a účinný výkon štátnej moci a správy, samosprávy a všestranný spoločenský rozvoj.
(2) Uplatňovanie úradného jazyka musí napomáhať rozvoju demokracie a kultúry slovenského národa a národnostných menšín v Slovenskej republike v duchu porozumenia, posilňovania národnostnej znášanlivosti, humanity a medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv.

§ 2

Úradný jazyk

Úradným jazykom na štátnom území Slovenskej republiky je slovenský jazyk.

§ 3

Používanie úradného jazyka

(1) Štátne orgány a orgány samosprávy obcí a ich pracovníci sú povinní používať vo svojej činnosti úradný jazyk. Fyzické a právnické osoby v úradnom styku používajú v ústnej i písomnej forme úradný jazyk, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.¹)
(2) Verejné listiny sa vydávajú v úradnom jazyku.
(3) Štátne orgány a orgány samosprávy obcí a ich pracovníci musia vytvárať podmienky na to, aby boli spôsobilí používať úradný jazyk slovom, písmom, prípadne v inej štátom uznanej forme.
(4) Názvy obcí, miest a ich častí, ulíc, námestí, verejných priestranstiev a iné zemepisné názvy sa označujú v úradnom jazyku.

§ 4

Výučba úradného jazyka

Štát je povinný v školskom a vzdelávacom systéme vytvárať podmienky na to, aby si občania Slovenskej republiky osvojili slovenský jazyk v miere žiadúcej na používanie v úradnom a v bežnom styku.

§ 5

Starostlivosť o úradný jazyk

Štát sa stará o vedecký výskum a o zvyšovanie kultúry a čistoty úradného jazyka.

§ 6

Používanie iných jazykov

(1) V úradnom styku občania môžu používať aj český jazyk.
(2) Ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria v meste alebo obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v takýchto mestách a obciach používať v úradnom styku svoj jazyk. Ak v takýchto mestách alebo obciach vystupuje v úradnom styku občan, ktorý nie je príslušníkom národnostnej menšiny, vedie sa konanie v úradnom jazyku. Pracovníci štátnych orgánov a orgánov samosprávy obcí nie sú povinní ovládať a používať jazyk národnostnej menšiny. Verejné listiny a spisová agenda sa vyhotovujú v úradnom jazyku.
(3) Štátne orgány a orgány samosprávy obcí posudzujú možnosť, účelnosť a spôsob používania jazyka v úradnom styku podľa odsekov 1 a 2, s prihliadnutím na § 1 a 4 tohto zákona.
(4) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté práva príslušníkov národnostných menšín, vyplývajúce z osobitných predpisov.¹)

§ 7

Spory o používaní úradného jazyka rozhodujú príslušné orgány štátnej správy (okresné úrady) v správnom konaní a ich rozhodnutia preskúmavajú súdy.

§ 8

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

F. Mikloško v. r.
V. Mečiar v. r.

¹) Napr.: § 18 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 14 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.