Zákon 83/1986 Sb. O štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986–1990 (zákon o ôsmom pätročnom pláne)

Poslanie zákona

Tento zákon určuje základné úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986–1990 (ďalej len „ôsmy päťročný plán“) a rozhodujúce podmienky na jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Slovenskej socialistickej republiky, ústredných orgánov, národných výborov a iných orgánov Slovenskej socialistickej republiky a pre hospodársku činnosť orgánov stredného článku riadenia a socialistických organizácií.

Základné zameranie ôsmeho päťročného plánu

Ôsmy päťročný plán zabezpečuje realizáciu dlhodobej hospodárskej stratégie založenej na urýchlení sociálno-ekonomického rozvoja cestou intenzifikácie a zvyšovania efektívnosti spoločenskej výroby, kvality všetkej práce a prísnej hospodárnosti, na efektívnom využívaní územného, výrobného a ľudského potenciálu Slovenskej socialistickej republiky a na prehlbovaní účasti Československej socialistickej republiky v medzinárodnej deľbe práce a upevňovaní jej obranyschopnosti.

Základné úlohy ôsmeho päťročného plánu

Na splnenie základného zamerania sociálno-ekonomického rozvoja sa určuje zvýšiť vytvorený hrubý národný dôchodok do roku 1990 o 23–25 % oproti roku 1985 pri raste spoločenskej produktivity práce o 19–20 %.

V záujme toho predovšetkým:

• a) urýchliť vedecko-technický pokrok na základe účinného zapojenia národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky do realizácie Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000; výraznejšie a rýchlejšie zavádzať najnovšie výsledky vedecko-technického rozvoja do výrobnej a spoločenskej praxe pri realizácii spoločensky žiadúcich štrukturálnych zmien ekonomiky, vrátane útlmu ekonomicky neefektívnych výrob;
• b) ďalej znižovať materiálovú náročnosť výroby a obehu; dôsledne zabezpečovať programy racionalizácie spotreby palív, elektrickej energie, kovov a dosiahnuť zníženie ich mernej spotreby na jednotku vytvoreného hrubého národného dôchodku o 3–3,5 % ročne;
• c) na všetkých úsekoch národného hospodárstva podstatne zlepšiť hospodárenie s kovovým fondom, ropnými produktmi, cementom a drevnou surovinou; v rokoch 1986–1990 dosiahnuť relatívne úspory finálnej spotreby železných i neželezných kovov;
• d) znížiť prepravnú náročnosť v priebehu realizácie ôsmeho päťročného plánu zhruba o 10 % a postupne komplexne racionalizovať obeh tovarov a modernizovať skladové hospodárstvo;
• e) v súlade s celoštátnymi tendenciami celkového vývoja obratu zahraničného obchodu a jeho štruktúry prehlbovať zapojenie Slovenskej socialistickej republiky do medzinárodnej deľby práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie; dosiahnuť rýchlejší rast vývozu v porovnaní s dynamikou vývoja tvorby národného dôchodku;
• f) využívať neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu pracujúcich na urýchlenie rastu produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a zabezpečovať rýchlejší rast produktivity práce ako priemerných miezd pri dôslednom uplatňovaní princípu zásluhovosti;
• g) podstatne zlepšiť využívanie kapacít a základných prostriedkov a urýchliť likvidáciu tých, ktoré sú zastarané a neefektívne; výrazne zvýšiť efektívnosť investícií;
• h) výrazne zlepšiť vývoj a využívanie zásob;
• i) prehĺbiť úlohu plánu ako základného nástroja riadenia sociálno-ekonomických procesov na všetkých stupňoch; podieľať sa na príprave komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu tak, aby výrazne usmernila postup zdokonaľovania sústavy plánovitého riadenia v rokoch 1987–1990 a aby sa plne využila pri zostavovaní päťročného plánu na roky 1991–1995; pritom účinnejšie ako doteraz využívať hodnotové vzťahy a nástroje;
• j) vytvárať racionálnu oblastnú štruktúru, rozšíriť územnú deľbu práce a zabezpečovať vyvážené hospodárske a sociálne proporcie v oblastnom usporiadaní výrobných a nevýrobných odvetví pri plnšom využití zdrojov jednotlivých oblastí;
• k) venovať osobitnú starostlivosť ďalšiemu rozvoju hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, najmä z hľadiska zabezpečenia bytovej výstavby, riešenia vybavenosti zdravotníckymi zariadeniami, dopravného systému, zdokonalenia štruktúry priemyslu a dobudovania V. mestského obvodu – Petržalky. Vo Východoslovenskom kraji vytvárať podmienky pre rozvoj spracovateľského priemyslu, zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby a zlepšenie zásobovania vodou; v Stredoslovenskom kraji vytvárať všestranné predpoklady pre rozvoj strojárskeho a elektrotechnického priemyslu; v Západoslovenskom kraji zabezpečiť rozvojové zámery predovšetkým v elektrotechnickom priemysle, vo výstavbe veľkých energetických komplexov a pokračovať v intenzifikácii poľnohospodárskej výroby a v ochrane zdrojov pitnej vody.

Uplatnenie vedecko-technického rozvoja

Na zvýšenie úlohy vedecko-technického rozvoja, ako rozhodujúceho činiteľa intenzifikácie ekonomiky, sa určuje:

• a) podieľať sa na raste účinnosti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, najmä so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými socialistickými štátmi; zabezpečovať úlohy vyplývajúce z Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000;
• b) koncentrovať sily a prostriedky vedy, výskumu, vývoja a výroby predovšetkým na perspektívne, efektívne a pre rozvoj národného hospodárstva rozhodujúce akcie a smery riešenia;
• c) skracovať lehoty riešenia a realizácie výskumných a vývojových úloh a zabezpečovať dosahovanie výsledkov porovnateľných so svetovou úrovňou a ich urýchlené uplatnenie vo výrobe;
• d) zvýšiť efektívne využívanie licencií ako významného zdroja vedecko-technického pokroku;
• e) rozšíriť a sprísniť hodnotenie kvality výrobkov v súlade s potrebami vnútorného a zahraničného trhu na základe náročných kritérií podložených medzinárodným porovnávaním;
• f) zvýšiť 2–2,5 násobne výrobu na základe realizačných výstupov technického rozvoja v porovnaní so siedmou päťročnicou;
• g) zabezpečovať zvýšenie akosti produkcie tak, aby podiel výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne z výroby tovaru dosiahol do roku 1990 celkove 25 % pri diferencovanej úrovni podľa podmienok jednotlivých odvetví.

Rozvoj priemyslu

Rozhodujúce úsilie o intenzifikáciu národného hospodárstva vyvinúť najmä v priemysle, v rozvoji ktorého sa na obdobie ôsmeho päťročného plánu určuje:

• a) zvýšiť objem priemyselnej produkcie do roku 1990 v porovnaní s rokom 1985 o 18–20 %, rozvoj priemyslu zakladať na rýchlejšej dynamike rastu spracovateľských odvetví, urýchlení štrukturálnej prestavby a na prioritnom zabezpečovaní štátnych cieľových a vedecko-technických programov;
• b) v štruktúre priemyselnej výroby posilňovať úlohu strojárstva a elektrotechnického priemyslu a ich výrobu zvýšiť v súhrne o 42 %; rozvoj zamerať na zvýšenie technicko-ekonomickej úrovne výrobkov, a tým prispieť k zlepšeniu technickej vybavenosti ekonomiky, obohateniu vnútorného trhu novým a inovovaným spotrebným tovarom a k posilneniu exportnej spôsobilosti;
• c) zamerať rozvoj hutníctva na intenzifikáciu výroby a zlepšovaním štruktúry a sortimentu hutníckej výroby dosiahnuť lepšie využitie kapacít a modernizáciu výrobnej základne, a to pri postupnom znižovaní výroby surového železa a ocele a pri zvyšovaní ich kvality;
• d) sústrediť pozornosť na výstavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach; intenzívne pokračovať vo výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji tak, aby sa vytvorili predpoklady pre uvedenie dvoch agregátov do prevádzky do konca roku 1990;
• e) zvýšiť výrobu chemického priemyslu o viac ako 10 %, zabezpečiť vyššie zhodnocovanie spracúvanej ropy viac ako o 7 %, rozvíjať malotonážnu chemickú výrobu vrátane antibiotík, špeciálnych farmaceutických výrobkov i výrobkov pre elektrotechnický priemysel; výrobu farmaceutického priemyslu zvýšiť približne o 45 %;
• f) uskutočňovať rozvoj drevospracujúceho priemyslu na báze maximálneho zhodnocovania drevnej suroviny a jej komplexného využitia a zvýšiť jeho produkciu približne o 15 %;
• g) v ľahkom priemysle zvýšiť produkciu približne o 18 % pri zvyšovaní kvality a módnosti výrobkov, rozšírení výroby tovarov mimoriadnej akosti a pri sústavnej inovácii výrobkov spotrebného tovaru;
• h) rozvojom výroby stavebných látok zabezpečiť krytie potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva v objeme, sortimentovej skladbe a vo vysokej kvalite výrobkov.

Rozvoj poľnohospodársko-priemyselného komplexu

Základnou úlohou poľnohospodársko-priemyselného komplexu je zabezpečovať a skvalitňovať výživu ľudu pri súčasnom zvyšovaní celkovej miery sebestačnosti vo výrobe potravín. Na zabezpečenie tejto úlohy sa určuje:

• a) orientovať poľnohospodársko-priemyselný komplex na výrazný posun v efektívnosti a v znižovaní nákladovosti výroby; v odvetviach zabezpečujúcich výrobné prostriedky pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín zabezpečovať trvalý rast jej technickej úrovne, vyššiu produktívnosť, prevádzkovú operatívnosť a komplexnosť dodávok;
• b) zvýšiť hrubú poľnohospodársku výrobu v období ôsmej päťročnice oproti siedmej päťročnici o 8–9 % pri zabezpečovaní prednostného rastu rastlinnej výroby pred živočíšnou;
• c) dôslednejšie uplatňovať opatrenia na ochranu pôdneho fondu a na zvyšovanie úrodnosti pôd;
• d) zabezpečiť stabilitu produkcie obilnín a v súhrne za ôsmu päťročnicu dosiahnuť produkciu 19,7 mil. ton; osobitný dôraz klásť pritom tiež na produkciu olejnín, strukovín, objemových krmovín, zemiakov, cukrovej repy, zeleniny a ovocia;
• e) rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s celospoločenskými potrebami a reálnymi zdrojmi krmív;
• f) riešiť disproporcie medzi výrobou, skladovaním a spracovaním poľnohospodárskej produkcie; zvýšiť kvalitu a rozšíriť sortiment výrobkov pre výživu a ochranu rastlín z vlastnej výroby pri podstatnom zvýšení dodávok vápenatých hnojív;
• g) v potravinárskom priemysle zvýšiť do roku 1990 výrobu a dodávky do trhových fondov o 10 - 11 %; rozširovať sortiment výrobkov vo všetkých cenových hladinách a ich inováciu spájať so zlepšovaním úžitkových vlastností a kvality a s predĺžením ich trvanlivosti.

Rozvoj lesného a vodného hospodárstva

• (1) V záujme udržania produkčných a ostatných funkcií lesov sa určuje:
  • a) zamerať hlavnú pozornosť na intenzifikáciu pestovateľskej činnosti, na zvýšenie starostlivosti o porasty do 50 rokov, na zosilnenie prevencie, ochrany a starostlivosti o čistotu lesa a odstraňovanie škôd spôsobených škodcami, exhaláciami a ostatnými civilizačnými vplyvmi;
  • b) výrazne zlepšiť v celom národnom hospodárstve hospodárenie s drevom a vytvárať podmienky na jeho zvýšené využitie.
• (2) Vo vodnom hospodárstve sa určuje:
  • a) zvýšiť dodávky vody pre obyvateľstvo o 12 % a úžitkovej vody o 11 % pri dôslednom presadzovaní racionálneho hospodárenia s vodou;
  • b) rozširovať a chrániť všetky zdroje vody a zabezpečovať ochranu vôd pred znečistením;
  • c) vytvárať predpoklady pre efektívny rozvoj závlah, využívanie vodnej energie a zvyšovanie ochrany pred povodňami.

Rozvoj stavebnej výroby

V rozvoji stavebnej výroby sa určuje:

• a) zabezpečiť rast stavebnej výroby dodávateľských organizácií o 10–11 % a zvýšiť jej výkonnosť;
• b) dôslednejšie prispôsobovať stavebné kapacity určeným prioritám v zameraní investičnej výstavby v tuzemsku a pri vývoze, vrátane integračných akcií; zabezpečiť potreby modernizácie, rekonštrukcie, opráv a údržby základných prostriedkov, najmä bytového fondu;
• c) venovať zvýšenú starostlivosť kvalite stavebných prác; zvyšovať technologickú disciplínu a osobnú zodpovednosť za vykonané práce, využitie stavebných strojov, zariadení a dopravných prostriedkov a dôslednejšie využívať fond pracovného času.

Rozvoj dopravy a spojov

• (1) Rozhodujúcou úlohou dopravnej sústavy je zvyšovať kvalitu, spoľahlivosť, bezpečnosť a hospodárnosť pri uspokojovaní prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva. Na jej zabezpečenie sa určuje:
  • a) v súlade s dopravnou politikou v nákladnej doprave posilňovať verejnú dopravu a v jej rámci najmä železničnú a vodnú dopravu;
  • b) prednostne rozvíjať elektrickú trakciu v železničnej a mestskej hromadnej doprave pri súčasnom znižovaní merných spotrieb pohonných látok a elektrickej energie na jednotku výkonu vo všetkých odboroch dopravy, predovšetkým v závodnej doprave;
  • c) dosiahnuť rast efektívnosti dopravy zvýšeným využívaním dopravných prostriedkov, ich modernizáciou, skvalitnením opravárenskej činnosti, zvýšením disciplíny a poriadku a rýchlejším rozvíjaním progresívnych prepravných systémov;
  • d) inovovať a modernizovať dopravné cesty, dopravné, prepravné a manipulačné prostriedky, rekonštruovať železničné trate a stanice pri ďalšej elektrifikácii tratí a ich vybavením automatickým zabezpečovacím zariadením a pokračovať vo výstavbe južného železničného ťahu, diaľníc a rozhodujúcich pozemných komunikácií.
• (2) V rozvoji spojov sa určuje pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní spojových služieb; modernizovať, rekonštruovať a rozvíjať technickú základňu spojových sietí a pripravovať podmienky na zavádzanie nových služieb vrátane prenosu dát i textových informácií pre potreby riadenia.

Rozvoj hospodárskych stykov so zahraničím

Na rozvíjanie hospodárskych stykov so zahraničím sa určuje:

• a) zlepšovať výmenné relácie predovšetkým vyšším zhodnotením vynakladanej práce a efektívnou vývozno-dovoznou štruktúrou;
• b) zvýšiť podiel strojárstva a odborov založených na domácej surovinovej základni v medzinárodnej deľbe práce;
• c) zvyšovať devízový prínos z poskytovaných služieb, najmä zo zahraničného cestovného ruchu, kúpeľníctva a ďalších foriem nehmotného vývozu;
• d) trvale prehlbovať vo vzťahu k socialistickým štátom všestranné hospodárske styky a vedecko-technickú spoluprácu, najmä s členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, predovšetkým so Zväzom sovietskych socialistických republík;
• e) rozvíjať vo vzťahu k nesocialistickým štátom vzájomne výhodnú výmenu pri väčšom využívaní kooperácie a spolupráce na tretích trhoch; prehlbovať hospodársku spoluprácu s rozvojovými krajinami zabezpečujúcu obojstranne vyšší prínos zo vzájomnej spolupráce a účasť na ich industrializácii.

Rozvoj investičnej výstavby

V rozvoji investičnej výstavby sa určuje:

• a) realizovať celkový objem investičnej výstavby v súhrne za roky 1986–1990 o 10–12 % vyšší ako v období siedmej päťročnice pri výraznejšej zmene štruktúry v prospech podielu strojov a zariadení;
• b) zvýšiť podiel investícií na efektívnu modernizáciu a rekonštrukciu výrobnej základne a zabezpečovať včasné uvádzanie kapacít do prevádzky pri dosiahnutí projektovaných parametrov; nezačínať nepripravené a dodávateľsky nezabezpečené akcie a vytvárať podmienky pre dôsledné znižovanie nadmernej rozostavanosti a skracovanie lehôt investičnej výstavby;
• c) zabezpečiť hospodárne vynakladanie investícií a zastaviť neodôvodnený rast rozpočtových nákladov; výrazne urýchliť obnovu opotrebovaných základných prostriedkov na vyššej technickej úrovni a vyraďovanie zastaraných strojných základných prostriedkov.

Rozvoj životnej úrovne

• (1) V rozvoji životnej úrovne sa určuje:
  • a) spájať ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho životných istôt dôsledne s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva; hlavné smery a cesty rozvoja životnej úrovne orientovať na prednostnú realizáciu takých opatrení, ktoré povedú k výraznejšej spätosti záujmov jednotlivých členov spoločnosti s celospoločenskými záujmami, a preto rast osobnej spotreby čo najtesnejšie spájať s výsledkami práce;
  • b) ďalej zdokonaľovať systém dôchodkového zabezpečenia, pomoci spoločnosti rodinám s deťmi a zabezpečenie pracujúcich počas choroby v súlade s vytváranými ekonomickými možnosťami a s celkovým vývojom reálnych príjmov obyvateľstva;
  • c) všestranne zlepšovať podmienky bývania a vytvárať územné, technicko-ekonomické, materiálne a kapacitné podmienky pre výstavbu 185 tisíc nových bytov vrátane občianskej a technickej vybavenosti; dôslednejšie využívať jestvujúci bytový fond, pokračovať v jeho modernizácii a zvyšovať rozsah a kvalitu jeho opráv a údržby a podporovať individuálnu bytovú výstavbu;
  • d) zamerať široko rozvinutý systém starostlivosti o zdravie obyvateľstva, najmä na zlepšovanie kvality zdravotníckych služieb, vrátane prevencie, racionalizovať a modernizovať sieť zdravotníckych zariadení a ďalej ju rozšíriť najmenej o 5,6 tisíc lôžok;
  • e) pružnejšie prispôsobovať ďalší rozvoj platených služieb rastúcej životnej úrovni obyvateľstva, zmenám v spôsobe života a vyššiemu stupňu vybavenosti domácností;
  • f) prispôsobovať výchovno-vzdelávací proces na školách a štruktúru jednotlivých odborov štúdia uplatňovaným hlavným smerom vedecko-technického rozvoja a strategickým zámerom sociálno-ekonomického rozvoja.
• (2) V oblasti mzdovej a pracovnej politiky sa určuje:
  • a) opierať rast príjmov obyvateľstva o zvyšovanie produktivity práce; zabezpečovať väčšiu diferenciáciu v odmeňovaní;
  • b) zabezpečovať proporcionalitu mzdového vývoja vo výrobnej i nevýrobnej sfére;
  • c) rozvíjať brigádne formy organizácie práce a odmeňovania;
  • d) zvyšovať za účasti odborových orgánov a pracujúcich starostlivosť organizácií o zlepšovanie pracovných a životných podmienok, pracovného prostredia, hygieny a bezpečnosti pri práci.

Tvorba a ochrana životného prostredia

Na zabezpečenie tvorby a ochrany životného prostredia, ako jednej z kľúčových otázok zvyšovania životnej úrovne občanov a základného predpokladu starostlivosti o človeka, sa určuje:

• a) vyčleniť na menovité ekologické akcie účelové prostriedky v objeme 5,9 mld. Kčs, z toho v odvetviach v pôsobnosti vlády Slovenskej socialistickej republiky 4,8 mld. Kčs;
• b) riešiť postupne problémy životného prostredia, hlavne zastavením rastu znečisťovania ovzdušia, dôslednou ochranou a racionálnym využívaním zdrojov podzemnej a povrchovej vody, zvýšenou ochranou poľnohospodárskej a lesnej pôdy, likvidáciou komunálneho odpadu a celkovým posilňovaním ekologickej stability krajiny.

Úlohy vlády

Vláda Slovenskej socialistickej republiky:

• a) zabezpečuje vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných úloh určených týmto zákonom;
• b) spresňuje úlohy určené týmto zákonom a sústavne kontroluje ich plnenie;
• c) koordinuje v rámci svojej pôsobnosti a podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby sa úlohy určené týmto zákonom plnili optimálne a dosahovali najpriaznivejšie hospodárske i spoločenské výsledky;
• d) organizuje práce na vykonávacích (ročných) štátnych plánoch tak, aby sa zabezpečilo splnenie ôsmeho päťročného plánu;
• e) zabezpečuje zdokonaľovanie systému riadenia národného hospodárstva.

Úlohy orgánov štátnej správy, národných výborov, orgánov hospodárskeho riadenia a organizácií

• (1) Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu úloh určených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.
• (2) Orgány stredného článku riadenia a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností a na tento účel využívať i ústretové plánovanie a socialistické súťaženie.
• (3) Národné výbory okrem úloh v odseku 1 a 2 zabezpečujú určené smery hospodárskej politiky na svojom území a v miestnych podmienkach, najmä racionálnym rozmiestňovaním a využívaním pracovných síl a materiálnej základne nevýrobných odvetví; rozvíjajú a organizujú tiež účasť občanov na dobrovoľných zveľaďovacích prácach.
• (4) Všetky stupne riadenia sú povinné vykonávať kontrolu plnenia ôsmeho päťročného plánu a vytvárať podmienky pre jeho realizáciu.

Zdokonaľovanie plánovitého riadenia národného hospodárstva

Za účelom posilnenia vplyvu na urýchľovanie procesu intenzifikácie, rastu efektívnosti a kvality sa určuje:

• a) posilniť perspektívnosť centrálneho plánovania, zvýšiť jeho vedeckú úroveň a zabezpečiť formovanie progresívnej štruktúry výroby a jej intenzifikáciu; pritom zabezpečiť sústavné prepojovanie päťročných a ročných plánov;
• b) vytvoriť predpoklady pre účinnejšie pôsobenie hodnotových vzťahov, najmä cenovej sústavy, kalkulácií a technicko-ekonomických noriem, s dôrazom na uplatnenie náročných podmienok; zdokonaľovať a dôslednejšie využívať finančné nástroje a posilňovať optimálne spojenie plánu a chozrasčotu s cieľom účinnejšie pôsobiť na ekonomickú a finančnú rovnováhu;
• c) zvyšovať účinnosť práce štátneho aparátu, zjednodušiť a zhospodárniť jeho činnosť a znižovať administratívnu náročnosť riadenia;
• d) vytvárať podmienky pre zvyšovanie účasti pracujúcich na riadení ako základný predpoklad mobilizácie pracovných kolektívov a ich iniciatívy na dosiahnutie zámerov určených týmto zákonom.

Úlohy finančnej a rozpočtovej sústavy

• (1) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky vychádzajú zo základných úloh ôsmeho päťročného plánu, z rozpočtového výhľadu Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990, z vykonávacích štátnych plánov, zo vzťahu k štátnym rozpočtom federácie a zo zásad finančnej politiky určených vládou Československej socialistickej republiky.
• (2) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky podporujú zámery a úlohy štátnych plánov a pomocou finančno-ekonomických nástrojov aktívne pôsobia na ich plnenie a na presadzovanie hospodárnosti.
• (3) Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej a menovej politiky určí vláda Slovenskej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.
• (4) Všetky orgány Slovenskej socialistickej republiky zodpovedné za vypracovanie návrhov rozpočtov usilujú pri ich príprave a v priebehu rozpočtového hospodárenia o spevnenie úloh uložených podľa odseku 3.
• (5) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky sú v zásade vyrovnané.

Splnomocnenie

• (1) Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže povoliť na účely experimentálneho overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva a na účely zabezpečenia realizácie integračných akcií určených v ôsmom päťročnom pláne výnimky z ustanovení zákonov Slovenskej národnej rady upravujúcich riadenie národného hospodárstva.
• (2) Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov môžu ústredné orgány štátnej správy na základe tohto zákona a zásad určených vládou Slovenskej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

Postavenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na rok 1986

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na rok 1986 ustanovený na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 122/1985 Zb. je vykonávacím štátnym plánom k ôsmemu päťročnému plánu.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.