Zákon 323/1992 Sb. O notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

• (1) Notára vymenúva minister na návrh komory, a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa (§ 15 ods. 1).
• (2) Návrh na vymenovanie notára podľa odseku 1 podáva na základe konkurzu komora. Komora vyhlási vždy konkurz, ak ide o zvýšenie počtu notárskych úradov alebo o uvoľnenie miesta notára.
• (3) Do konkurzu sa môže prihlásiť každý notár a notársky kándidát v lehote určenej komorou.

• (1) Za notára môže byť vymenovaný občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý
  • a) je plne spôsobilý na právne úkony,
  • b) získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo má uznaný (nostrifikovaný) diplom o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,²)
  • c) je bezúhonný,
  • d) vykonal právnu prax v dĺžke päť rokov, z toho najmenej dva roky notársku prax,
  • e) zložil notársku skúšku.
• (2) Notárskou praxou sa rozumie prax notára, notárskeho koncipienta a notárskeho kandidáta podľa tohto zákona a prax štátneho notára a notárskeho čakateľa podľa skorších predpisov. Komora môže do notárskej praxe celkom započítať prax sudcu, advokáta, komerčného právnika, justičného čakateľa; z inej právnej praxe môže započítať najviac dva roky.
• (3) Notárskou skúškou sa rozumie notárska skúška podľa tohto zákona a notárska skúška podľa skorších predpisov. Komora môže uznať odbornú justičnú skúšku, sudcovskú skúšku, advokátsku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za notársku skúšku podľa tohto zákona.

• (1) Notár môže vykonávať notársku činnosť, len ak
  • a) zložil sľub (§ 13),
  • b) uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti.
• (2) Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje
  • a) jeho meno, priezvisko, prípadne akademický titul,
  • b) označenie „notár“,
  • c) sídlo notára,
  • d) štátny znak Slovenskej republiky.
  
  Vzor úradnej pečiatky notára je v prílohe č. 1.

Notár skladá do rúk ministra tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.“

• (1) Výkon notárskeho úradu zaniká
  • a) smrťou notára,
  • b) vyhlásením notára za mŕtveho,
  • c) odvolaním notára ministrom na návrh komory.
• (2) Komora navrhne ministrovi odvolanie notára
  • a) na žiadosť notára,
  • b) ak notár stratí štátne občianstvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
  • c) ak je notár právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
  • d) ak bol notár právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou,
  • e) na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení notárskeho úradu,
  • f) ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu a notár ho ani po upozornení komory v určenej lehote neobnoví,
  • g) ak si notár do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov neotvorí vo svojom sídle kanceláriu a nezačne vykonávať notársku činnosť,
  • h) ak notár vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nie je trvale spôsobilý riadne vykonávať notársku činnost a vo veci na návrh komory rozhodol súd.
• (3) Notár, ktorý podal žiadosť o odvolanie, alebo bol vymenovaný za notára do obvodu iného súdu prvého stupňa na základe konkurzu, je povinný vykonávať svoj doterajší notársky úrad až do dňa odvolania ministrom.
• (4) Ak má komora za to, že notár je trvale nespôsobilý na vykonávanie notárskeho úradu pre zlý zdravotný stav, vyzve ho, aby podal žiadosť o odvolanie. Ak notár o odvolanie nepožiada najneskoršie do jedného mesiaca, podá komora na súd návrh na určenie tejto skutočnosti.

• (1) Sídlom notára je spravidla sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu súdu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory. Postup podľa § 10 ods. 1 tým nie je dotknutý.
• (2) Notár môže so súhlasom komory určiť si úradné dni na vykonávanie svojej činnosti aj mimo sídla v rámci obvodu súdu prvého stupňa, do ktorého bol vymenovaný.

• (1) Notár vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.
• (2) Notár vykonáva svoju činnosť v kancelárii, ktorá sa označí podľa prílohy č. 2. Rovnako sa označí kancelária, v ktorej vykonáva činnosť mimo svojho sídla (§ 15 ods. 2).
• (3) Na základe písomnej zmluvy môže v jednej kancelárii vykonávať notársky úrad spoločne i viac notárov vymenovaných do toho istého obvodu (ďalej len „spoločníci“). Ak nie je zmluvou ustanovené inak, sú ich podiely na majetku, výnosoch a záväzkoch kancelárie rovnaké.
• (4) Spoločníci sú zo zákona oprávnení na vzájomné zastupovanie vo svojich notárskych úradoch. Pri zastupovaní sa spoločník podpisuje svojím menom a priezviskom, používa svoju úradnú pečiatku a uvedie, ktorého notára zastupuje. Toto splnomocnenie neplatí v prípadoch pozastavenia výkonu notárskeho úradu alebo zbavenia notárskeho úradu jedného zo spoločníkov.

• (1) Ak notár nevykonáva alebo nemôže vykonávať notársky úrad z dôvodov dovolenky, choroby alebo iného vážneho dôvodu viac ako 30 dní a nie je zastúpený spoločníkom alebo notárskym kandidátom podľa § 25 ods. 2, ustanoví mu na jeho návrh komora zástupcu na výkon notárskeho úradu. Tohto zástupcu komora tiež ustanoví notárovi vtedy, ak sám nenavrhol svojho zástupcu, ako aj v prípade pozastavenia výkonu jeho notárskeho úradu. V týchto prípadoch tiež komora určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného notára.
• (2) Zástupca môže byť ustanovený komorou z jeho notárskych kandidátov, ak ich nemá, tak z notárov alebo z ich notárskych kandidátov v rámci obvodu toho istého súdu prvého stupňa.
• (3) Zastupovanie končí, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo.
• (4) Pokiaľ zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný notár vykonávať notársku činnosť.
• (5) V prípade neobsadenia notárskeho úradu komora dočasne ustanoví náhradníka notára z notárov v rámci krajského súdu do doby vymenovania nového notára. Náhradník notára vykonáva notársku činnosť vo svojom mene v úkonoch, ktoré neznesú odklad.

Za zástupcu notára možno ustanoviť notárskeho kandidáta, len ak spĺňa podmienky podľa § 12 ods. 1.

• (1) Zástupca notára vykonáva úkony, ktoré neznesú odklad.
• (2) Notárske listiny zástupca notára podpisuje svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno a priezvisko notára, ktorého zastupuje.
• (3) Ak je zástupca už notárom, používa svoju úradnú pečiatku. Ak je kandidátom, používa úradnú pečiatku notára, ktorého zastupuje.
• (4) Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na notára platia aj pre kandidáta, ak vykonáva notársky úrad ako zástupca notára.

• (1) Notársky koncipient (ďalej len „koncipient“) je zamestnanec notára zapísaný do zoznamu koncipientov.
• (2) Zoznam koncipientov vedie komora.

• (1) Na návrh notára zapíše komora do zoznamu koncipientov občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý
  • a) je plne spôsobilý na právne úkony,
  • b) získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo má uznaný (nostrifikovaný) diplom o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,²)
  • c) je bezúhonný,
  • d) je v pracovnom pomere u notára.
• (2) Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie zápisu komora oznámi koncipientovi a notárovi, u ktorého je koncipient v pracovnom pomere.
• (3) Ten, kto nebol v určenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.

Notár môže koncipienta písomne poveriť vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, najmä pri prijímaní do notárskej úschovy, pri osvedčovaní pravosti podpisov a správnosti odpisov a kópií listín, prípravnými a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín, pri osvedčovaní právne významných skutočností a tiež jednotlivými úkonmi podľa § 5.

• (1) Zo zoznamu koncipientov vyčiarkne komora toho,
  • a) kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
  • b) kto stratil štátne občianstvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
  • c) kto bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
  • d) kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou,
  • e) kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
  • f) komu skončil pracovný pomer u notára,
  • g) kto bol zapísaný do zoznamu notárskych kandidátov.
• (2) Vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov oznámi komora koncipientovi a notárovi, u ktorého je alebo bol koncipient zamestnaný.
• (3) Ten, kto bol zo zoznamu koncipientov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.

• (1) Komora na základe písomnej žiadosti do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia zapíše do zoznamu notárskych kandidátov (ďalej len „kandidát“) toho, kto
  • a) ku dňu zápisu je zapísaný v zozname koncipientov a nenastal dôvod na jeho vyčiarknutie podľa § 23 ods. 1 písm. a) až f),
  • b) vykonal najmenej trojročnú právnu prax, z toho najmenej dva roky notársku prax,
  • c) zložil notársku skúšku.
• (2) Notárska skúška musí byť umožnená každému, kto spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b).
• (3) Komora po zápise podľa odseku 1 oznámi deň vykonania zápisu kandidátovi a notárovi, u ktorého je kandidát zamestnaný.
• (4) Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu kandidátov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu kandidátov návrhom na súde.

• (1) Kandidáta môže notár písomne poveriť vykonávaním všetkých úkonov ako koncipienta (§ 22), výkonom činnosti podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5.
• (2) Notár môže splnomocniť kandidáta, ktorý je u neho v pracovnom pomere, aby ho zastupoval pri všetkých úkonoch notárskej činnosti v prípade jeho zaneprázdnenia alebo neprítomnosti. Pre toto zastupovanie platia primerane ustanovenia § 18 a 19. Za úkony kandidáta vykonané pri tomto zastupovaní zodpovedá notár. Notár komore oznámi splnomocnenie kandidáta.

• (1) Komora vyčiarkne kandidáta zo zoznamu kandidátov z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) až f).
• (2) Vyčiarknutie oznámi kandidátovi a notárovi, u ktorého je alebo bol kandidát zamestnaný.
• (3) Ten, kto bol zo zoznamu kandidátov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.

• (1) Notár môže zamestnávať v pracovnom pomere ďalších zamestnancov.
• (2) Notár môže písomne poveriť zamestnancov vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, najmä pri osvedčovaní pravosti podpisov, správnosti odpisov a kópií listín a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín.

Úkony vykonané na základe poverenia notárom podpisuje zamestnanec notára svojím menom a priezviskom a používa úradnú pečiatku notára.

• (1) Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
• (2) Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.

• (1) Notár nesmie spisovať a vydávať verejné listiny vo veciach, v ktotých je účastníkom on alebo jemu blízka osoba.³) To isté platí v prípadoch, ak by úkon priniesol prospech notárovi alebo jemu blízkej osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, nie je verejnou listinou.
• (2) Ak požadovaný úkon nemôže vykonať z dôvodov uvedených v odseku 1 iný notár v tom istom obvode, prezídium komory určí, ktorý notár tento úkon vykoná.

• (1) Okrem prípadov uvedených v § 36 a § 37 ods. 1 notár nesmie odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu v notárskej činnosti.
• (2) Ten, komu notár odmietol vykonať požadovaný úkon, môže podať sťažnosť na prezídium komory. Prezídium komory rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti. Na žiadosť prezídia komory notár písomne oznámi dôvody, pre ktoré určitý úkon odmietol vykonať.

• (1) Notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci.
• (2) Povinnosť zachovať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá i po zániku výkonu notárskeho úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u notára.
• (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na činnosť notára v orgánoch komory.

• (1) Notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
• (2) Spoločníci zodpovedajú za škodu spôsobenú ich zamestnancami spoločne a nerozdielne.
• (3) Notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.

Notárske listiny sa spisujú v úradnom jazyku.⁴) Pokiaľ sa spisuje listina s účastníkom, ktorý tento jazyk neovláda, postupuje sa podľa § 53.

• (1) Pri spisovaní notárskych listín sa nemôžu používať skratky, ktoré nie sú všeobecne známe alebo známe účastníkom.
• (2) Dátum spísania listiny a iné časové a číselné údaje sa v listine vypisujú slovami. To sa netýka spisovej značky, čísla konania, číselných údajov katastra nehnuteľností.

• (1) Znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť.
• (2) Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov.

• (1) Z notárskej listiny musí byť zrejmé číselné označenie jednotlivých strán, a ak listina má byť zapísaná v príslušnom registri, musí byť tiež označená spisovou značkou.
• (2) Účastníci a svedkovia sa podpisujú pod text znenia listiny, pred podpisom notára. Notár vedľa svojho podpisu pripojí odtlačok úradnej pečiatky.
• (3) Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.
• (4) Ak nie je ustanovené inak, uschováva sa prvopis listiny u notára, ktorý ju spísal. Účastníkom sa vydávajú osvedčené odpisy. Prvopis sa vydáva účastníkom pri spísaní listiny podľa § 5.

• (1) Notár môže zapožičať prvopis verejnej listiny len súdu a prezídiu komory na ich písomnú žiadosť.
• (2) Notár založí namiesto zapožičaného prvopisu ním osvedčený odpis s pripojenou žiadosťou, na základe ktorej bol prvopis zapožičaný.
• (3) V dobe zapožičania prvopisu môže notár vydávať osvedčené odpisy z tohto osvedčeného odpisu, ak ich vydávanie nebolo súdom pozastavené.

Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica musí obsahovať

• a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
• b) meno, priezvisko a sídlo notára,
• c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
• d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
• e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,
• f) obsah právneho úkonu,
• g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
• h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
• ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

• (1) Ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.
• (2) Svedkovia totožnosti pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo za záznamom o potvrdení totožnosti.

Ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke³) účastníkom, tí, ktorí sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník.

• (1) Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje.
• (2) Ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do zápisnice uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje.
• (3) Dôverník musí mať vlastnosti spôsobilého svedka, môže ním však byť i osoba blízka účastníkovi.

• (1) Ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, uvedie sa v závere zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.
• (2) Obdobne musí notárska zápisnica obsahovať v závere vyhlásenie dôverníka o tom, že s obsahom zápisnice oboznámil nemého alebo hluchého účastníka, ktorý nemôže čítať alebo písať, a že tento účastník obsah zápisnice schválil.
• (3) V úvode notárskej zápisnice sa presne uvedie dôvod pribratia svedkov úkonu, prípadne dôverníka.

• (1) Ak účastník alebo niektorý svedok úkonu neovláda jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje (§ 41), priberie sa tlmočník, ktorý musí mať náležitosti spôsobilého svedka (§ 50); môže ním byť aj zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje.
• (2) Ak notár ovláda jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od pribratia tlmočníka.
• (3) V závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi bol obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník, pripojí na notársku zápisnicu svoj podpis.
• (4) Tlmočníka si hradí účastník.

Ak spíše notár formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, oznámi to bezodkladne súdu, v obvode ktorého má účastník trvalé bydlisko. V oznámení uvedie, o akú listinu ide, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníka.

Notárske zápisnice sa uschovajú v kovovej skrini v kancelárii notára. Do príslušného spisu sa založí odpis zápisnice.

Osvedčovanie právne významných skutočností

• (1) Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia
  • a) o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len „odpis“) listiny (vidimácia),
  • b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia),
  • c) o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo,
  • d) o protestácii zmeniek,
  • e) o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb,
  • f) o tom, že je niekto nažive,
  • g) o vyhlásení o vydržaní,
  • h) o iných skutočnostiach.
• (2) O osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.
• (3) O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 55. Z týchto notárskych zápisníc se môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79.

Vidimácia

• (1) Notár osvedčí správnosť odpisu listiny ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je vyhotovená. Ak notár neovláda tento jazyk, vyzve žiadateľa o zabezpečenie prekladu do úradného jazyka vyhotoveného tlmočníkom. Preklad listiny sa pevne pripojí k listine.
• (2) Správnosť odpisu listiny osvedčuje notár alebo ním poverený zamestnanec notára. Osvedčenie listín so vzťahom k cudzine vykonáva iba notár. Osvedčenie správnosti odpisu listiny sa vyznačí na odpise vo forme osvedčovacej doložky, v ktorej je uvedené
  • a) či odpis súhlasí doslovne s listinou, z ktorej bol vyhotovený, a či táto listina je originálom alebo osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,
  • b) počet listov alebo hárkov, ktoré odpis obsahuje,
  • c) či ide o odpis úplný alebo čiastočný,
  • d) údaj, či sú v predloženej listine zmeny, doplnky, vsuvky alebo škrty, ktoré by mohli oslabiť jej hodnovernosť,
  • e) údaj, či boli na odpise vykonané opravy nezhôd s predloženou listinou,
  • f) miesto a dátum vydania,
  • g) podpis osvedčujúceho notára alebo ním povereného zamestnanca a odtlačok úradnej pečiatky notára.
• (3) Notár vykonaním úkonu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
• (4) Ak sa skladá osvedčený odpis z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.

Legalizácia

• (1) Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.
• (2) Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje
  • a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
  • b) meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum narodenia,
  • c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka,
  • d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný,
  • e) miesto a deň osvedčenia,
  • f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.
• (3) Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
• (4) Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
• (5) Osvedčovanie pravosti podpisu na listinách so vzťahom k cudzine vykonáva výlučne notár.

Osvedčenie času predloženia listiny

• (1) Osvedčenie o čase, kedy bola listina notárovi predložená, pripojí notár k predloženej listine formou osvedčovacej doložky, v ktorej uvedie deň, mesiac a rok, a ak je to potrebné, i hodinu, kedy bola listina predložená. Na požiadanie pripojí notár tiež osvedčenie o totožnosti osoby predkladajúcej listinu, pričom pre zistenie totožnosti platí § 48.
• (2) Ak sa listina skladá z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.

Protestácie zmeniek a šekov

Pri spisovaní protestov zmeniek a šekov sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁵)

Osvedčenie o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb

• (1) Ak ide o osvedčenie priebehu valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností, spolkov alebo iných zasadaní právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania.
• (2) Notársku zápisnicu spísanú podľa odseku 1 podpisuje okrem notára aj predseda valného zhromaždenia alebo iného zasadania, prípadne dvaja členovia valného zhromaždenia. Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 48, môže byť v zápisnici tiež potvrdená osobná totožnosť predsedu alebo iných osôb, ktoré boli prítomné na zasadaní. Ak nedošlo k takému potvrdeniu, notár nezodpovedá za totožnosť osôb uvedených v zápisnici.

Osvedčenie o tom, že je niekto nažive

Osvedčenie o tom, že je niekto nažive, vydá notár len vtedy, ak mu je taká osoba osobne známa alebo ak zistí jej totožnosť podľa § 48. Notárska zápisnica o osvedčení, že je niekto nažive, musí obsahovať

• a) potvrdenie, že sa notár osobne presvedčil o tom, že osoba, ktorej sa osvedčenie týka, žije,
• b) deň, mesiac, rok a hodinu, kedy sa tak stalo,
• c) údaj o tom, ako bola totožnosť tejto osoby zistená.

Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní

V notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania,⁶) najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Osvedčovanie iných skutočností

• (1) Notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára.
• (2) Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených.
• (3) Ak sú splnené podmienky podľa § 48, môže byť do zápisnice pojaté tiež potvrdenie totožnosti žiadateľa o osvedčenie deja alebo osôb na deji zúčastnených.

Notár na žiadosť zložiteľa prijme do notárskej úschovy (ďalej len „úschova“)

• a) listiny, najmä závety, s výnimkou listín, ktorých obsah nemôže posúdiť,
• b) peniaze a cenné papiere, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi.

• (1) Pri prijatí listiny do úschovy spíše notár zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
  • a) miesto a čas prevzatia listiny,
  • b) meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa listiny do úschovy,
  • c) údaj, o akú listinu ide,
  • d) údaj o tom, že listina bola notárom prevzatá a prijatá do úschovy.
• (2) Ak dôjde listina so žiadosťou o jej prijatie do úschovy poštou a ak obsahuje žiadosť alebo listina potrebné údaje, notár o jej prijatí do úschovy spíše dvojmo zápisnicu podľa odseku 1 a jedno jej vyhotovenie zašle zložiteľovi. Obdobne postupuje notár, ak listinu odovzdá do úschovy iná osoba ako zložiteľ; tejto osobe vydá jedno vyhotovenie zápisnice. Ak žiadosť alebo listina neobsahuje potrebné údaje, notár vyzve zložiteľa, aby tieto údaje v určenej lehote oznámil, s upozornením, že ak tak neurobí, bude mu listina vrátená.

• (1) Zápisnica o prijatí závetu, listiny o vydedení alebo listiny o odvolaní týchto listín do úschovy (ďalej len „závet“) musí okrem náležitostí uvedených v § 66 ods. 1 ďalej obsahovať
  • a) rodné číslo závetcu, dátum narodenia, jeho trvalé bydlisko, prípadné skoršie priezvisko, ak tieto údaje neobsahuje listina,
  • b) údaj o vykonanom poučení o formálnych a obsahových náležitostiach listiny.
• (2) Ak odovzdá závet do úschovy iná osoba ako závetca, spíše sa obdobne podľa § 66 ods. 1 zápisnica o prijatí závetu, avšak trojmo. Jedno vyhotovenie sa vydá tomu, kto závet do úschovy odovzdal, a druhé sa zašle poštou alebo odovzdá do vlastných rúk závetcovi.
• (3) Ak dôjde závet poštou, postupuje notár podľa § 66 ods. 2.
• (4) Úschovu závetu oznámi notár neodkladne súdu, v obvode ktorého má závetca trvalé bydlisko. Pre oznámenie platí § 54.

• (1) Notár môže listinu vydať len tomu, kto ju zložil do úschovy, v prípade závetcu len závetcovi, a ďalej tomu, kto sa preukáže osobitným plnomocenstvom, ktoré ho výslovne oprávňuje na prevzatie listiny v úschove, pričom pravosť podpisu zložiteľa musí byť úradne osvedčená. Osvedčený odpis plnomocenstva tvorí prílohu zápisnice o vydaní; jeho prvopis zostáva u notára.
• (2) O vydaní listiny spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
  • a) miesto a čas vydania listiny,
  • b) meno, priezvisko a trvalé bydlisko toho, komu sa listina vydáva,
  • c) údaj, o akú listinu ide,
  • d) údaj o tom, že listina bola príjemcom prevzatá.
• (3) Príjemcovi listiny sa vydá druhé vyhotovenie zápisnice. Ak sa závet vydáva splnomocnenému zástupcovi závetcu, zašle sa jedno vyhotovenie zápisnice aj závetcovi.

Notár môže prijať do úschovy tiež listiny za účelom ich vydania tretej osobe alebo za účelom ich zloženia na určenom mieste. V tomto prípade sa postupuje obdobne podľa § 70 až 73.

• (1) Notár môže prijať do úschovy peniaze len vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy, a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste.
• (2) Ak nedal zložiteľ osobitný príkaz, môže notár po dobu úschovy uložiť peniaze v peňažnom ústave na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno s označením „notárska úschova“. Ak peniaze neuloží na bežný účet, musí ich notár po dobu úschovy uložiť v bezpečnostnej schránke v peňažnom ústave alebo v kovovej skrini (trezor) vo svojej kancelárii

• (1) O prijatí peňazí spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
  • a) miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy,
  • b) meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu,
  • c) presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
  • d) údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté a prijaté do úschovy,
  • e) vyhlásenie zložiteľa, komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste majú byť zložené.
• (2) Zložiteľovi sa vydá druhé vyhotovenie zápisnice.

• (1) Zloženie peňazí na určenom mieste vykoná notár bez zbytočného odkladu.
• (2) Odovzdanie peňazí určitému príjemcovi vykoná notár najneskôr do 15 dní odo dňa ich doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je možné, zloží ich do úschovy súdu. Ak vracia notár peniaze zložiteľovi, postupuje obdobne podľa § 73.

• (1) Ak odovzdá notár peniaze určitému príjemcovi určenému zložiteľom osobne, spíše o vydaní peňazí zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti
  • a) miesto a čas odovzdania,
  • b) meno a priezvisko príjemcu a údaj o zistení jeho totožnosti,
  • c) presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
  • d) údaj, že príjemca peniaze prevzal.
• (2) Ak notár odovzdá peniaze zástupcovi, platí o plnomocenstve § 68.
• (3) Notár upovedomí zložiteľa o odovzdaní peňazí tretej osobe alebo o ich zložení na určenom mieste.

• (1) Z notárskych zápisníc, s výnimkou zápisníc o závete, sa vydávajú osvedčené odpisy.
• (2) Ak nie je v notárskej zápisnici uvedené inak, môžu byť osvedčené odpisy vydané účastníkom alebo ich zástupcom, a to aj opätovne. Inej osobe môžu byť vydané odpisy len vtedy, ak tieto osoby preukážu na veci právny záujem. To isté platí, ak ide o nazeranie do notárskych zápisníc.

• (1) Odpis notárskej zápisnice musí súhlasiť doslovne s prvopisom. Musí obsahovať tiež odpisy plnomocenstiev a ostatných príloh zápisnice.
• (2) Každý odpis musí notár osvedčiť. Doložka o osvedčení obsahuje potvrdenie o tom, že odpis sa zhoduje doslovne s prvopisom a kedy bol vyhotovený. Notár doložku o osvedčení odpisu podpíše a pripojí odtlačok úradnej pečiatky.

Ak obsahuje notárska listina niekoľko samostatných právnych úkonov, môže byť účastníkom vydaný namiesto úplného odpisu tiež výpis z listiny, ktorý sa týka jednotlivých právnych úkonov. V listine musí byť uvedené, že ide iba o výpis. Na vydávanie výpisov sa primerane vzťahujú § 74 a 75. Výpis nie je verejnou listinou podľa § 3 ods. 3.

Ak odmietne notár vydať osvedčený odpis notárskej zápisnice, postupuje sa podľa § 38 ods. 2.

Osvedčené odpisy a výpisy z notárskych zápisníc môže vydávať len notár, ktorý ich má v úschove. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, môže výnimočne vydávať osvedčené odpisy alebo výpisy náhradník notára, zástupca notára alebo iný notár.

Pri vydávaní odpisov, výpisov a potvrdení o skutočnostiach známych zo spisov a iných listín uložených u notára sa postupuje primerane podľa predchádzajúcich ustanovení. Potvrdenie obsahuje označenie veci, ktorej sa týka, skutočností, ktoré sa potvrzujú, komu a na aký účel bolo vydané, dátum vyhotovenia, podpis notára a odtlačok jeho úradnej pečiatky.

Manipulácia so spismi

• (1) Ak nie sú spisy ukončené, musia byť uložené v kancelárii notára tak, aby boli notárovi i kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak notár nemá taký spis u seba, musí byť zo záznamu v príslušnom registri zrejmé, kde sa spis nachádza.
• (2) O manipulácii s notárskymi zápisnicami platia primerane ustanovenia § 81 až 83, ak zákon neustanovuje inak.

• (1) Oprávnené osoby a orgány uvedené v § 82 môžu nazerať do spisov, ktoré nie sú uložené v notárskom archíve, výlučne v kancelárii notára pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného pracovníka. O nazretí do spisu sa v spise urobí záznam.
• (2) Na odôvodnenú žiadosť oprávnených osôb a orgánov uvedených v § 82 možno spis zaslať doporučene inému notárovi, v ktorého kancelári možno do neho nazrieť.
• (3) Do spisov týkajúcich sa činnosti podľa § 5 môže nazerať len účastník, iné osoby môžu nazrieť do spisov iba s jeho súhlasom.

• (1) Oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy vo veciach, kde notár pôsobil ako pomocný súdny orgán podľa § 3 ods. 2.
• (2) Oprávnenými osobami uvedenými v § 81 sú osoby, vo veciach ktorých sa v spise konalo (účastníci), ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnost nazrieť do spisu.
• (3) Do notárskej zápisnice o závete má právo za života závetcu nazerať len on sám.

Požičiavanie spisov

• (1) Notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.
• (2) Notárska zápisnica o závete nesmie byť za života závetcu zapožičaná nikomu.

Rekonštrukcia spisov

• (1) Notár vykonáva rekonštrukciu spisov, ktoré boli celkom alebo sčasti zničené alebo stratené, na návrh účastníkov alebo na žiadosť súdu prvého stupňa vo veci, kde pôsobil ako pomocný súdny orgán (§ 3 ods. 2), alebo aj bez návrhu.
• (2) Notár vyhotoví osvedčené odpisy písomností, ktoré si zapožičia od účastníkov alebo ich právnych nástupcov, od iného notára, súdu, orgánu katastra nehnuteľností, prípadne iného orgánu alebo od znalca. Na týchto odpisoch uvedie doložku o tom, že písomnosť sa vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny.
• (3) Notár môže tiež vykonať potrebné zisťovanie obsahu listiny, najmä vypočutím účastníkov, prípadne ich právnych nástupcov a obsah listiny osvedčí notárskou zápisnicou, v ktorej uvedie všetky okolnosti, ktoré zistil. V osvedčení uvedie obsah tvrdení účastníkov alebo ich právnych nástupcov o obsahu listiny.

• (1) Ukončené spisy sa ukladajú oddelene podľa jednotlivých druhov agendy a sú uschované v kancelárii notára.
• (2) Ukončené spisy zostávajú po celú dobu výkonu notárskeho úradu uschované v kancelárii u notára, ktorý ich vyhotovil.
• (3) Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovy, vedenia registrov a ďalších evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

• (1) V notárskom archíve sa uschovávajú spisy, registre a úradné pečiatky notárov, ktorých notársky úrad zanikol alebo ktorí boli preložení do obvodu iného súdu prvého stupňa.
• (2) Notársky archív vedie súd prvého stupňa, v obvode ktorého notár vykonával svoj notársky úrad.

• (1) Po zániku notárskeho úradu sa spisy, registre a úradná pečiatka notára odovzdávajú príslušnému súdu prvého stupňa. Ak je potrebné vykonať určité bezodkladné opatrenia, najmä zabezpečenie a dočasnú úschovu týchto vecí, vykoná ju príslušný súd prvého stupňa.
• (2) O odovzdaní spisov, registrov a úradnej pečiatky sa spíše zápisnica.

• (1) Po uložení spisov do notársheho archívu sa na ich evidenciu a úschovu vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov.
• (2) Výpisy, odpisy a potvrdenia z notárskych spisov uložených v notárskom archíve vydáva na žiadosť oprávnených osôb a orgánov príslušný súd. O nazeraní do spisov a požičiavaní týchto spisov platia primerane ustanovenia § 81 až 83.